Mnoho známych osobností už neraz povedalo, že život je hlavne o prijímaní výziev  a posúvaní svojich fyzických či mentálnych  hraníc, čo zvlášť platí u vyznávačov adrenalínových športov.  V tomto duchu sa niesla taktiež pre Slovensko atypická udalosť -  Devilwork 12 hours race.

Prípravy preteku sa ťahali mesiace ako vždy - v strese a časovej tiesni,  no musím povedať, že nakoniec všetko vypálilo veľmi dobre.  V piatok bola možnosť prísť na tréningový pojazd a oboznámiť sa trochu so všetkými koreňmi, kameňmi a prašnými klopkami, na ktoré budete nadávať  najbližších dvanásť hodín.  V tom 40-stupňovom úpeku sa ale bežný smrteľník šiel radšej hodiť do najbližšej vody ako  pariť si zadok na  vleku. 

Počas tréningu prebiehala aj registrácia, pričom sme dospeli z dopredu registrovaných  štyridsiatich jazdcov  na finálne číslo  27.  Trochu sklamanie. Neboli sme však jediní, kto organizoval tento víkend nejakú akciu, čo sa na počte tiež určite odrazilo. So západom slnka dorazili aj brnenskí DJ’s , ktorých beaty mali na Afterparty prebúdzať mŕtvoly, ktoré z jazdcov po preteku ostanú.

Nastal deň D. Prebúdzame sa do krásneho slnečného rána, rozmiestňujú sa píšťalkári ktorí budú 12 hodín odsúdení na hltanie prachu, rozmiestňuje sa časomiera a jazdci sa zhromažďujú na štarte. Sú rozdelení do kategórií dvojčlenné družstvá a jednotlivci. Štartuje sa o ôsmej hodine spôsobom Le Mans, čo znamená lakťovačky a šprint za svojím bicyklom na kopci.

Zábava sa môže začať. Prvú hodinu  chlapci hoblujú ako o život, predbiehajú sa na štarte  a na poslednom skoku predvádzajú whipíky a table. Po dvoch hodinách, vo väčšom teple a prachu zápal pomaly upadá, po troch hodinách sa po trati pohybuje organizátor Hučko a so širokým úsmevom chlapcom oznamuje, že „už len 9 hodín“, keby si náhodou na časomiere nevšimli.

Kúdole prachu vytvárajú na trati poriadny masaker, čo sa často končí crashmi a jedným vážnejším úrazom.  V poobedňajších hodinách to vzdáva zopár jednotlivcov, pauzy medzi jazdami sa predlžujú. V družstvách však prebieha neustály boj o prvé priečky medzi Devilworkermi Kubišom a Ľuptákom a dobermanmi z DH-Positive, Cifríkom a Chalmovianskym, ktorí strácajú jedno kolo. Medzi jednotlivcami bezkonkurenčne vedie železný muž  Ľubomír  Grega, ktorého výdrž privádza všetkých do úžasu.

Schyluje sa k ôsmej hodine večernej, rozdiel medzi prvým a druhým tímom je len jedna minúta, čo znamená , že sa bojuje do posledného výdychu.  Stratené kolo sa však chlapcom z DH-Positive aj napriek neskutočnej snahe nepodarilo dobehnúť, a tak z počtu 8 družstiev na prvých troch priečkach končí Raketový team Ľuptáka a Kubiša  s 91 kolami a za nimi Multipla Rejsink Cifríka a Chalmovianskeho. Tretiu priečku vybojovali tiež pozitívni Straka a Nechala s kreatívnym názvom Tico Fektory Rejsink System.

V štartujúcich jedenástich jednotlivcoch zvíťazil Ľubomír Grega  s počtom 81 kôl, za ním Michal Kúty a Ján Benzír.  Všetkým jazdcom patrí obrovská poklona za ich výkony. Dvanásťhodinovka nie je pretek o dvoch nadupaných jazdách, je to dôkladná previerka jazdcových síl a hlavne psychiky. Verím, že dobrý pocit z pokorenia samého seba prebije bolesť následného rehabilitovania zmorených tiel jazdcov. Ďakujeme za účasť a veríme, že ďalší rok prídeš aj ty!

Text: Kristína Moravčíková , foto: Jozef Bortník, Sára Budáčová

Kompletné výsledky z eventu nájdete tu